Slamené, hlinené a drevené nízkoenergetické domy

Nezabudla som ešte na starý domček mojej pra-babičky, ktorý sme ako malé deti navštevovali takmer každý víkend a celé prázdniny. Pamätám si ho celkom presne, dokonca aj jeho vôňu. Viem, že mal nerovné steny a na streche rástol mach. Zvonku viseli malé farebné vlajky nad okenicami. 

Vchodové dvere boli veľmi nízke a babka hovorievala, že to preto, aby každý, kto vstúpi sa najskôr poklonil. Samozrejme, ja som bola ešte dieťa a tak som sa nepotrebovala skloniť, aby som vedela vojsť dnu, ale aj tak som sa poklonila, lebo babka ma učila, že je to úctyhodné. Tento domček mi veľmi prirástol k srdcu a keď nás babka opustila, bola som dosť nešťastná. Dokonca sa rodina rozhodla, že dom predá. V mojej predstave však naďalej ostala spomienka na tento dom a tak, keď som dospela a chcela som si kúpiť svoj vlastný, hľadala som podobný tomu aký mala babka. Čítala som o tom veľa a našla som slamené, hlinené a drevené nízkoenergetické domy. Slamené domy vyzerali veľmi podobne ako babkin. Postavené domy takéhoto typu už boli väčšinou schátralé a staré, ktoré potrebovali rekonštrukciu celého interiéru. 

Stavebné spoločnosti však takéto domy nové už nestavajú. Našla som však na internete spoločnosť IQ Ekodom a rozhodla som sa ich osloviť aj napriek všetkému. Povedala som im o mojej predstave a boli úplne skvelí. So všetkým mi radi pomohli a ešte mi aj poradili koho môžem osloviť a kde nájdem prostriedky a služby, ktoré IQ Ekodom neponúkali.

Dnes bývam vo svojom vlastnom domčeku, ktorý mi pripomína moju babičku a postupne čakám na čas, kedy budem babičkou ja.